24.02.2016 10:39

Dôsledky neodborných krokov ministerstva k prístupu LEADER

 

 

Podpora rozvoja vidieka a jeho ekonomické znovuoživenie prostredníctvom zdrojov EÚ mohlo znamenať zásadnú zmenu v kvalite života na vidieku a hlavne zastavenie prehlbovania rozdielov medzi vyspelými regiónmi a zaostávajúcim vidiekom. Bude to skutočne tak? dosiahneme tento cieľ?

Hlavným prínosom prístupu LEADER (v súčasnosti CLLD) je, že si ľudia na miestnej úrovni sami preberajú zodpovednosť za rozvoj svojho územia. Prvotným predpokladom je vytvorenie verejno-súkromného partnerstva zloženého zo zástupcov verejného, súkromného a občianskeho sektoru a vypracovanie spoločnej rozvojovej stratégie, prostredníctvom ktorej sa uchádzajú o financie na jej realizáciu. Sami si vyberajú projekty, ktoré zabezpečujú realizáciu priorít ich stratégie. Podstatou partnerstva je, že vzniká zdola na základe spoločných záujmov a spoločného identifikovania sa s územím. Skúsenosti preukazujú, že proces tvorby takéto partnerstva je dlhodobý a vyžaduje súčinnosť miestnych a vonkajších expertov. Udržateľné verejno-súkromné partnerstvo sa formuje niekoľko rokov, pričom príprava spoločnej kvalitnej stratégie si vyžaduje minimálne 14 mesiacov.

V tomto programovom období 2014-20 sa kladie dôraz predovšetkým na podporu zamestnanosti a zvýšenie kvality života. Prax z minulého obdobia poukázala na veľmi nízku absorbčnú schopnosť partnerstiev v oblasti podpory súkromného sektora. Vidiecke komunity nemajú dostatok aktivizovaných vnútorných zdrojov na financovanie podnikateľských projektov. Vypuklo sa to prejavilo hlavne pri malých miestnych akčných skupinách (MAS) - s malým počtom obcí a obyvateľov. Ani jedna z nich nedokázala naplniť plánované finančné zdroje pre podporu súkromného sektora a to hlavne z dôvodu nedostatku žiadateľov. Prevažne sa v malých MAS čerpalo 90 i viac % zdrojov iba na podporu verejného sektora.

Je zarážajúce, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa nedokázalo z toho ponaučiť a urobilo prvý nekvalifikovaný krok, že schválilo minimálny počet obcí v MAS na 7. To bude jasnou prekážkou pre naplnenie základného cieľa podpory súkromného sektoru a zamestnanosti.

Druhým neodborným krokom ministerstva je návrh pravidiel pre výpočet diferencovanej podpory MAS. Prax v minulom programovom období preukázala, že rovnaká suma podpory pre všetky MAS, je veľmi diskriminačná pre veľké MAS. Preto zaznievala veľmi naliehavá požiadavka na potrebu diferencovanej podpory MAS. Ministerstvo ju akceptovalo, ale v takej podobe, že znovu výrazne zvýhodnilo malé MAS.

Podľa návrhu ministerstva totiž malá MAS so siedmimi obcami a 10.000 obyvateľmi môže získať 2,8 mil EUR a MAS s zhruba 20 obcami a 20.000 obyvateľmi tiež len 2,8 mil. EUR. Čiže na jednu obec a na jedného obyvateľa len polovicu financií než malá MAS. Len väčšie MAS môžu získať nejaké ďalšie príplatky za počet obyvateľov, obcí, rozlohu a vyššiu mieru nezamestnanosti do max. sumy 4 mil. EUR. Pritom sú však kritéria pre financovanie tak postavené, že ak získa MAS aj 4 mil. EUR, tak na manažment môže dostať len toľko, koľko aj malá MAS s rozpočtom 2,8 mil. EUR. Pritom pravidlá EÚ hovoria, že MAS môže na manažment čerpať až 25% z celkovej podpory. Znovu sa tak poškodili veľké MAS, ktoré týmto opatrením ministerstva nemôžu mať na prácu so 40 obcami viac pracovníkov, než malá MAS s desiatimi obcami. Tu ministerstvu nevadí diskriminácia.

Tretím neodborným krokom ministerstva je návrh výberového kritéria MAS „o rovnomernom územnom rozdelení v rámci krajov“. V praxi to znamená, že každý kraj môže získať 4 MAS bez ohľadu na jeho počet obyvateľov, obcí, rozlohu, či mieru nezamestnanosti, alebo výšku HDP na obyvateľa. Zvyšných 20 maximálne 30 MAS bude vybraných podľa kvality – hodnotenia programov bez ohľadu na to o ktorý kraj sa jedná. Ministerstvo v žiadnom prípade nechce pripustiť, aby finančné prostriedky na podporu MAS boli prerozdelené na kraje podľa ukazovateľov veľkosti a miery vidieckosti a zaostávania. Podľa ministerstva je to vraj diskriminačné, lebo by to nedávalo všetkým MAS rovnakú príležitosť získať podporu...

Tak toto je postoj ministerstva, ktoré okrem Programu rozvoja vidieka, je riadiacim orgánom aj Integrovaného regionálneho operačného programu a teda zodpovedá aj za vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Týmto riešením ministerstvo aktívne podporuje práve prehlbovanie regionálnych rozdielov, lebo je predsa známym faktom, že v súťaži vždy skôr uspejú schopnejší a vyspelejší, než zaostávajúci a chudobnejší.

Toto kritérium je teda v zásadnom rozpore hneď s prvým cieľom CLLD (Komunitne vedeného miestneho rozvoja) uvedenom v Partnerskej dohode – zvýšiť konkurencieschopnosť zaostávajúcich vidieckych oblastí, ale aj v rozpore s prioritou tejto vlády – znižovať medziregionálne rozdiely.

Aby sme naplnili tento cieľ, tak by zdroje na CLLD mali byť rozdelené nasledovne:

Trnavský kraj 7,6%; Trenčiansky 8,9%; Nitriansky 13,1%; Banskobystrický 19,2%; Žilinský 12,6%; Prešovský 22,7% a Košický kraj 15,9%. Tento kľúč nie je diskrimináciou, ale nástrojom pre zastavenie prehlbovania regionálnych rozdielov naplnenia cieľa CLLD z Partnerskej dohody.

Štvrtým neodborným a nekvalifikovaným krokom ministerstva je spôsob prípravy verejno-súkromných partnerstiev pre implementáciu svojich stratégii. Ministerstvo síce vypísalo nejaké malé príspevky na Prípravnú podporu, ktorá mala pomôcť partnerstvám nabudovať si odborné a programovacie kapacity, ale táto suma a ani čas na realizáciu tejto podpory nezodpovedajú skutočným potrebám pre vybudovanie dobrého udržateľného partnerstva a vypracovania dobrej spoločnej stratégie so súbežným budovaním kapacít ľudských zdrojov. Treba si uvedomiť, že tento nástroj si v predchádzajúcom období mohlo vyskúšať ani nie 30 MAS a záujem v tomto novom období o podporu LEADER/CLLD prejavilo cca 150 záujemcov. Teda najmenej stovka potenciálnych záujemcov nemá žiadne skúsenosti a nemá ani vyškolené manažmenty pre náročnú implementáciu podpory. Na to mala slúžiť práve prípravná podpora. Prípravná podpora však doteraz nebola vyhodnotená a neboli ešte ani podpísané zmluvy a už je uzávierka a výber MAS na získanie štatútu MAS na základe vypracovanej rozvojovej stratégie. Rozum sa zastaví nad takou logistikou realizácie opatrenia LEADER/CLLD. Tu zrazu ministerstvo postavilo všetky MAS na jednu štartovaciu čiaru a je ochotné dať veľký balík finančných prostriedkov do rúk ľuďom, ktorí ani nevedia čo LEADER je. Akoby rýchle prerozdelenie financií bolo nad princípmi a hodnotami nástroja LEADER/CLLD.

Piatym neprofesionálnym krokom ministerstva bol spôsob prípravy metodiky tvorby stratégií a následnej komunikácie a informovanosti smerom k žiadateľom. Metodika ako aj celá výzva na prípravu stratégií bola šitá horúcou ihlou s množstvom nepresností, nejasností a nezrozumiteľností. Vo väčšine prípadov s odvolávaním sa na iné dokumenty a nie z vysvetlením a metodickým upresnením znenia týchto dokumentov. V porovnaní s napríklad s metodikou na prípravu CLLD v Českej republike vyznieva metodika nášho ministerstva ako amatérsky a úradnícky paškvil. Ministerstvo nezrealizovalo žiadnu verejnú informačnú aktivitu a to ani na priamu žiadosť a pozvanie zástupcov partnerstiev. V prípade dotazov o vysvetlenie zo strany žiadateľov prichádzali od úradníkov ministerstva neúplné a často protirečivé odpovede, ktoré žiadateľov iba zavádzali.

Šiestym krokom hrubo porušujúcim práva žiadateľov bolo vyraďovanie žiadostí o NFP v prípravnej podpore z dôvodu nenaplnenia princípov LEADER, a to konkrétne podielu verejného a súkromného sektora, pričom za údaj na vyradenie bolo brané zloženie členskej základne. Ustanovenie článku 32 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (Ú.v. EÚ, L 347, 20.12.2013) miestny rozvoj vedený komunitou (miestny rozvoj LEADER) však jasne hovorí o pomere „hlasovacích práv“ a nie o pomere členov v členskej základni.

Ďalším a žiaľ nie posledným predmetom kritiky je formulácia obsahu výziev na doplnenie projektových zámerov (výzva 1MAS/PRV/2015), ktoré boli zasielané žiadateľom v jednotnom všeobecnom znení, aby upravili napr. kapitolu 5 Stratégie CLLD v „zmysle Príručky pre žiadateľa“, bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie, v čom je znenie danej časti stratégie v rozpore. Pri dotaze o vysvetlenie boli žiadatelia odbití odpoveďou, že danú informáciu nemôže ministerstvo poskytnúť v záujme zachovania rovnoprávneho prístupu k žiadateľom. V tomto prípade by bolo zrejme potrebné zaviesť čítače myšlienok úradníkov, aby sa žiadateľ bol schopný vôbec zorientovať v tom, čo je od neho požadované.

Bonbónikom výziev 1MAS/PRV/2015 a 18/PRV/2016 je nepochopiteľná šikana žiadateľov, ktorí sú povinní osobne doručiť ŽoNFP do podateľne MPRV SR, pričom samotný úkon podania je následne procedúra trvajúca maximálne 10 sekúnd. Desiatky žiadateľov musia osobne cestovať z najvzdialenejších kútov Slovenska do Bratislavy aby naplnili túto absurdnú podmienku.

A to sa tu už ani nechcem zaoberať objektivitou a kvalifikovanosťou hodnotiacich bodovacích kritérií a spôsobu výberu MAS a kritickým nedostatkom času na kvalitnú prípravu partnerstiev a CLLD stratégií (4,5 mesiaca). O tzv lobistoch, čo za 100.000 EUR ponúkajú zaručenú podporu, už ani nehovoriac.

Systém prípravy a riadenia aplikovaný ministerstvom prakticky znamená totálny rozvrat všetkých hodnôt, ktorými sa prístup LEADER riadi. Prinútil MAS riadiť sa týmito zvrátenými pravidlami, a nie podstatou podpory spočívajúcej na znovuoživení a ekonomickom rozvoji zaostávajúcich vidieckych oblastí.

Tak sa nám z jediného nástroja, ktorý máme pre rozvoj zaostávajúcich vidieckych oblastí, stáva hon na peniaze. Tento je ešte zvýraznený aj nedostatočným finančným krytím potrieb regiónov na integrovaný rozvoj vidieka. Ministerstvo svojimi nerozvážnymi a nekvalifikovanými krokmi vyvolalo túto honbu za získaním štatútu MAS a čo najvyššej podpory pre čo najmenšiu skupinu ľudí.

Celé nastavenie procesu výberu MAS nahráva do kariet špekulatívne zakladaným partnerstvám, vytvára podmienky pre korupciu a znehodnocuje základnú podstatu programu CLLD/LEADER. Už samotné rozhodnutie o nie celoplošnom pokrytí územia Slovenska, tak ako je to bežné v drvivej väčšine krajín EÚ, spolu s kritériami výberu, vytvorilo základ pre neférovú súťaž. Spôsob prípravy a realizácie procesu výberu MAS to iba celé zavŕšil.

K čomu teda tieto neodborné a nekvalifikované kroky ministerstva povedú?

1.      nesplnenie schválených cieľov CLLD,

2.      ďalšie roztváranie nožníc v prehĺbení medziregionálnych rozdielov,

3.      nedodržanie plánovaných ukazovateľov vytvorenia nových pracovných miest,

4.      nedodržanie stanoveného podielu podpory súkromného sektoru,

5.      prehlbovanie zaostávania zaostávajúcich vidieckych oblastí,

6.      demotivácia subjektov miestneho rozvoja,

7.      rizika zneužitia financií z dôvodu neznalosti a neschopnosti implementovať,

8.      zníženie a znehodnotenie kreditu tohto vynikajúce nástroja pre rozvoj vidieka.

 

Je očividné, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nezvládlo prípravu LEADER/CLLD a namiesto cieľa znížiť sociálno-ekonomickú zaostalosť vidieka, akoby mu skôr išlo o zdehonestovanie tohto nástroja, než o jeho efektívne využitie v prospech rozvoja vidieka.

 

Peter Rusnák, predseda ViP BB

—————

Späť


Kontakt

VSP Stredný Gemer

Lubeník 222
049 18 Lubeník

Kancelária VSP SG:
Teplická cesta 5
049 16 Jelšava


Mgr. Monika Galovičová - manažér MAS
0910 910 477

Mgr. Štefan Horváth - odb. asistent CLLD
0948 001 086

Ing. Mária Ropeková - odb. asistent pre chod MAS
0917 366 664

Mgr. Lukáš Antalík - adm. pracovník MAS
0908 945 357